Nie je neobvyklé mať pocit akoby sa zasekla hrča v krku. Zvieranie v hrdle, súčasne bolestivé prehĺtanie i ťažkosti s dýchaním a trávením. Pocit stiahnutého hrdla vôbec nemusí súvisieť s krčnou chrbticou a u lekárov po rôznych vyšetreniach často nepochodíte. Ak problém nie je vytvorený vyslovene mechanickou prekážkou ako je struma štítnej žľazy, nádor, cysta respektíve niečo čo môže „zavadzať“, problém bude niekde inde.
Hrča v krku, porucha prehĺtania, ťažkosti s dýchaním a trávením
Všetky tieto symptómy môžu byť prítomné naraz, prípadne sa môžu obmieňať. Tiež to môže byť iba jeden symptóm, kedy sa problém ešte nerozvinul do viacerých segmentov/častí. Prečo sú tieto ťažkosti väčšinou spojené a kedy k tomu dochádza?
V hlavovej, krčnej a hrudnej oblasti je dýchací a tráviaci systém výrazne prepojený. Dokonca i z embryologického vývoja sú pevne prepojené, preto nie prekvapením, že pri probléme jedného bude trpieť i druhý. Síce sú tieto segmenty, tak naviazané na seba, musia vedieť pracovať oddelene. Napríklad pri prehĺtaní, dýchaní, vykašliavaní či tvorbe hlasu. Ak potrebujete prehltnúť, musí sa pozastaviť dýchanie a tiež sústo, ktoré ste dali do úst nesmie preniknúť do dýchacích ciest a samozrejme platí to i opačne. Problém môže vzniknúť pri nesprávnej koordinácií týchto procesov, no tieto procesy nie sú väčšinou vôľového charakteru. Zo skúseností môžem povedať, že porucha môže taktiež vzniknúť po nejakej operácií, napríklad platničiek, kedy sa operuje predným prístupom cez hrdlo. Alebo po prekonaní zápalových ochorení dýchacích ciest.
A čo štítna žľaza?
Logicky by na vine mohla byť i štítna žľaza nie? Štítna žľaza je ale endokrínna žľaza s inou funkciou než taký pažerák, hltan, hrtan či priedušnica. Jednoducho tieto orgány fungujú iným spôsobom, sú oveľa viac závislé na mechanickej a neurologickej koordinácií, čo využívajú neustále pri dýchaní a prehĺtaní pomocou peristaltiky (pohyb v rámci orgánu) orgánov a ich príchlopiek či zvieračov. Navyše, ak sa štítna žľaza zväčší ( struma ), prípadne tam narastie nádor, je to vidieť i voľným okom a následne to môže utláčať dýchacie či tráviace cesty. To napokon pacient pociťuje ako doslova dusenie pri prehltnutí tuhej stravy.
Dysfágia – porucha prehĺtania
Porucha, bolesť pri prehĺtaní či neschopnosť dostať potravu z úst do žalúdka. Rozdeľuje sa na orofaryngeálnu a ezofageálnu dysfágiu. Logopédia sa venuje hlavne prvej, kedy prehĺtanie prebieha „hore“ v orálnej ( ústnej ) časti hltanu, ktorou prehĺtame a nad ktorou máme z časti vedomú kontrolu. Ezofageálna časť/dysfágia je v pažeráku, nad ktorou nemáme vôľovú kontrolu a teda logopéd na to nemá až taký dosah. Dysfágia môže mať rôzne variácie. Problémy s tuhou stravou alebo naopak s tekutou, ťažkosť prehĺtania, prípadne i bolesť.
Ako prebieha prehĺtanie?
Ak vložíme sústo do úst, tzv. bolus, potrebujeme, aby sa dostal do hltana, pažeráka a následne do žalúdka. To nám zabezpečujú kostrové i hladké svaly, rôzne zvierače a príklopky. Ak sa napríklad nesprávne uzavrie hrtanový uzáver ( epiglotis ), môže sa bolus dostať i do dýchacích ciest, čo sa odborne nazýva aspirácia. Celý tento proces máme vôľovo pod kontrolou iba do fázy kedy sa sústo dotkne koreňa jazyka. Následne potrebujeme perfektnú koordináciu kostrovej i hladkej svaloviny na základe fasciálneho a nervového systému. Ak ste neprekonali nejakú chorobu, ktorá mohla narušiť neurologickú zložku, zostáva nám zmena napätia vo fasciách, ktoré obaľujú svaly a orgány. Tie nám zabezpečujú perfektnú lokálnu synchronizáciu všetkých týchto štruktúr pod dohľadom CNS ( centrálnej nervovej sústavy). Tieto štruktúry sú mechanicky navzájom prepojené pomocou fascie, ktorá prenáša napätie mechanicky a tak vie orgán kedy a kde sa má stiahnuť. Sú to hlavne svaly prepájajúce sánku, jazylku, horné a dolné podnebie až kľúčne kosti, hrudnú kosť a lopatky.
Hrča v krku, dysfágia, čo s tým?
Ak vylúčime čisto neurologický charakter alebo mechanickú obštrukciu, terapia by bola zameraná na fasciálny systém, ovplyvnenie postavenia a napätia v hornej časti trupu/krku, spolu so zlepšením dýchacej funkcie. Ako som písal vyššie, všetky štruktúry v oblasti hrdla, sánky, jazylky, lopatiek a hrudníka sú navzájom svalovo-fasciálne prepojené a majú i priamy vplyv na funkciu orgánov v krčnej oblasti. Navyše orgány v krčnej dutine nie sú až toľko chránené ako v hrudníku, bruchu či panve, takže sa dajú manuálne ľahšie ovplyvniť než napríklad taká oblička či pečeň. Ak teda máte podobné problémy a neviete si s tým už rady, neváhajte sa objednať na vyšetrenie
( Autor článku: Mgr. Richard Holič )