V predošlom článku temporomandibulárny kĺb a jeho poruchy som popísal čeľustný kĺb z hľadiska patologických stavov. Dozvedeli ste sa o jeho anatómií, fyziológií a patológií. Temporomandibulárna porucha môže mať mnoho príčin a ovplyvňuje ju tiež veľa faktorov. Tento článok dáva dokopy holistický prístup k tejto nepríjemnej diagnóze, ukazuje možnosti liečby a ako cca vyzerá terapia v mojej ordinácií i s VIDEOM na konci článku.
Faktory, ktoré treba vylúčiť ako prvé
Teda ak chcete bližšie zistiť čo je s vašou sánkou, najskôr treba vylúčiť všetky možné faktory, ktoré ju môžu ovplyvniť. Každý je iný, každý má niečo iné za sebou a i rozdielne choroby, ktoré tiež môžu mať vplyv na samotnú sánku. Zistené problémy treba minimalizovať.
- Degeneratívne a autoimunitné ochorenia – Artróza, reumatoidná artritída, systémový lupus…. U týchto ochorení môže ísť o sprievodný stav.
- Dysplázia kĺbu – vrodené ochorenie.
- Bruxizmus/zatínanie zubov – Bruxizmus môžeme definovať ako chorobné zatínanie zubov, ku ktorému dochádza mimovoľne hlavne spánku alebo pri strese a sústredení sa. Žuvacie svaly sa nadmerne zapájajú, vyvíjajú značný tlak na kĺb i zubnú sklovinu, čo môže dôjsť až k poškodeniu chrupu. Nadmerné zatínanie sa tiež vyskytuje hlavne pri športe a sústredení sa.
- Stres – I s bruxizmom ide ruka v ruke psychicky stres. Každý znášame stres trošku inak, robíme iné finty, aby sme ho odventilovali. Čo sa týka sánky, je veľmi časté, že začne byť „hyperaktívna“. Škrípanie, zatínanie, hranie sa akoby so sánkou, zubami…
- Poruchy zhryzu – ak je až veľký rozdiel vo veľkosti a tvare zubov na ľavej a pravej strane, môže nastať maloklúzia ( nesprávny/nerovnomerný skus zubov ) a vznikne asymetrické zaťaženie kĺbov.
- Úrazy tváre a akútne zápaly
Temporomandibulárna porucha je multifaktoriálny problém a tiež sa rieši multidisciplinárne. Tzn., že ak sa zistí nejaký problém spomenutý vyššie, bude ho riešiť rôzny odborník. Zubár, ortopéd, psychológ, fyzioterapeut…
Temporomandibulárna porucha a klinická diagnostika
Pri mojom vyšetrení temporomandibulárneho kĺbu beriem do úvahy samozrejme vyšetrenie ďalších odborníkov, ktoré mi môžu uľahčiť prácu. Veľmi mi vie pomôcť aspoň RTG. Následne je na rade moje samotné vyšetrenie, pri ktorom beriem do úvahy:
- História a anamnéza pacienta – samozrejme najdôležitejšia časť vyšetrenia. Pokusím sa zistiť čo najviac informácií, ktoré mi môžu pomôcť pri liečbe.
- Artrokinematika – ako sa hýbe čeľustný kĺb pri otváraní a zatváraní úst aktívne, proti môjmu odporu, ale i pasívne, ak so sánkou začnem hýbať ja. Zistím, ktorý pohyb kedy viazne a na základe znalosti problematiky ho ovplyvním. Tiež ma zaujíma i krčná chrbtica, hrudník, ramenný pletenec a horné končatiny. Tieto segmenty sú navzájom myofasciálne prepojené, tzn., že sa môžu navzájom ovplyvniť. Hornú končatinu si môžete predstaviť ako taký tenzor, ktorý má svoje úpony na trup, lopatku, chrbticu a hlavu. Nie je neobvyklé, že na strane poruchy temporomandibulárneho kĺbu má pacient nejaký problém i s ramenom, lakťom a pod.
- Napätie a pohyblivosť tkanív – pohybom a palpačne ( dotykom, tlakom… ) vyhodnotím stav mäkkých tkanív, nie len v oblasti hlavy, tváre a sánky…
Na základe týchto informácií si vytvorím obraz o probléme a začnem ho riešiť. Napríklad, ak zistím obmedzený pohyb v kĺbe, zacielim určité manuálne techniky na samotný kĺb či svaly. Samotná liečba môže mať ale množstvo podôb a keďže je to bežný problém pohybového aparátu podobne ako v prípade problématického ramena či chrbtice, používajú sa na to podobné metódy.
Temporomandibulárna porucha liečba
V predošlom článku som spomínal základne rozdelenie temporomandibulárnych porúch.
- Poruchy žuvacích svalov – väčšinou myofasciálny syndróm
- Poruchy a posunutie disku – rozdeľuje sa ďalej na štyri podskupiny, podľa toho ako sa správa intraartikulárny disk a samotná sánka
- Kĺbna porucha – väčšinou degenerácia (opotrebenie), najčastejšie spojená s osteoartrózou, prípadne artritídou. Tiež sa môže jednať o poúrazový stav alebo nejaká vrodená vada ( dysplázia… ).
Samozrejme tieto poruchy sa môžu navzájom i prekrývať, ale v drvivej väčšine jedna porucha prevláda. Je dôležité správne diferencovať o aký problém u pacienta ide, pretože každá porucha sa rieši trochu inak. Inými slovami použijem iné techniky, iné rady, iné cvičenie a iné režimové opatrenie.
Ešte nik nevymyslel nejakú prevratnú metódu a v drvivej väčšine pacienti s diagnózou temporomandibulárna porucha skončia u fyzioterapeuta alebo jemu podobnému odborníkovi ( osteopat, chiropraktik… aspoň teda v zahraničí 🙂 ). Je to z toho dôvodu, že samotná manuálna terapia a cvičenie sú najefektívnejšou cestou ako zvládať čeľustný kĺb. Ostatné metódy liečby sú samozrejme doplnkom k dobre zacielenej terapií.
- Manuálna terapia – môžeme rozdeliť hlavne na techniky zamerané na kĺby, kosti a tkanivá. Napríklad, ak zistím, že sánka je „bloknutá/zaseknutá“ určitým smerom, resp. sa vychyľuje a viazne pohyb, viem na ktoré svaly sa zamerať a ktorým smerom kĺb mobilizovať.
- Cvičenie – každé cvičenie musí mať nejaký cieľ a musím vedieť prečo som ho pacientovi naordinoval. Iné cvičenie bude v prípade hypermobilnej sánky, iné pri „stuhnutej“ a iné pri praskaní/blokovaní alebo pri artróze a opotrebovaní kĺbu
- Fyzikálna terapia – najčastejšie sa využíva suché teplo, v prípade akútnych zápalov skôr chlad, prípadne určitý druh prístroja.
- Režimové opatrenia – najčastejšie opatrenia som zhrnul na konci článku. Ide o manažment parafunkcie ( škrípanie, zatínanie zubov, hryzenie nechtov…), ktoré môžu brániť spontánnemu uzdraveniu.
- Liečivá – najčastejšie analgetiká, myorelaxancia a antiflogistiká. Tie sú vhodné hlavne pri akútnych stavoch, prípadne v chronických stavoch pri bolestivých atakoch.
- Stomatologické ošetrenie a zubná protetika – úprava chrupu a zhryzu. Náhryzová dlaha funguje iba pri bruxizme a pri nevedomých parafunkciách.
- Obstreky – ide o injekčné podanie liečiva, čo už je invazívna metóda. Tiež podobne ako podávanie liečiv, môže pomôcť, ale pravdepodobne nám nevyrieši úplne príčinu problému.
- Operačný zákrok – artroskopia, artrocentéza až po výmenu celého kĺbu.
Všeobecné režimové opatrenia
Ide hlavne o parafunkcie, ktoré môžu brániť spontánnemu uzdraveniu.
- Nadmerné žuvanie žuvačiek.
- Hlavne nevedomé zatínanie, škrípanie, „hranie sa“ so zubami.
- Psychický stres, ktorý často zvýrazňuje spomínané zlozvyky.
- Pri hypermobilných kĺboch, pozor na nekontrolované veľké otváranie úst a zakusovanie.
- Počas stomatologických zákrokov upozornite lekára na problém so sánkou.
- POZOR na CHLAD! V drvivej väčšine ku mne príde takýto pacient v zimnom období.
- Hryzenie nechtov, držanie pera/ceruzky medzi zubami.
- Sústavné rozprávanie – často súvisí so zamestnaním.
Záver
Na konci článku by som rád zdôraznil, že na Slovensku je temporomandibulárna porucha veľmi mladá téma a málokto sa tomu aktívne venuje s cieľom maximálneho vyliečenia pacienta. Po lekárskych vyšetreniach to často skončí iba na klasickej fráze „musíte sa naučiť s tým žiť“. Alebo odporučia pacienta na rehabilitáciu, kde v drvivej väčšine nemajú šajnu, čo s tým poriadne robiť. V nasledujúcom videu si môžete pozrieť krátku ukážku, čo sa dá robiť priamo so sánkou, ale samozrejme väčšinou to nesmie skončiť iba pri tom.
( Autor: Mgr. Richard Holič )